Synopsa filmu

Príbeh skutočnej odvahy, sily ľudskosti a lásky.

Charizmatický farár a muž činu, Marián Kuffa spolu so „svojimi deťmi“– bývalými väzňami, bezdomovcami a drogovo závislými, sa v roku 2010 pustil do svojej najťažšej misie.

Keď za ním prišla matka s dieťaťom pohryzeným od potkanov a poprosila ho, aby sa prišiel pozrieť, ako sa býva v osade, neváhal. V jeho farnosti v Žakovciach rómska osada nebola, všetkých vysťahovali v roku 1968 do Čiech. To, čo uvidel ho šokovalo: „ Môj pes má lepšiu búdu, ako rómske rodiny s deťmi“... Rozhodol sa pomáhať najchudobnejším Rómom, aby v skromných, narýchlo postavených príbytkoch pod Vysokými Tatrami prežili zimu a mráz.

Spolu s ním sa zoznamujeme s rómskym etnikom z úplne nového pohľadu a sledujeme dramatické príbehy niekoľkých rómskych rodín v najzaostalejších osadách na východnom Slovensku – vo Veľkej Lomnici a v Huncovciach.

 

Na Slovensku je viac ako 150 osád, v ktorých v neľudských podmienkach žijú desaťtisíce Rómov. Marián Kuffa hľadá, analyzuje a overuje rôzne cesty riešenia naliehavej situácie.

Chce, aby  „jeho Rómovia“ začali ctiť pravidlá občianskeho spolužitia a našli svoju ľudskú dôstojnosť, naučili sa nezávidieť si a pracovať jeden pre druhého. Je pred ním sizyfovská cesta: pomáhať Rómom nie je ľahké – a často musí čeliť drámam, v ktorých ide aj o život. Napriek tomu sa nevzdáva.

 

„Nemilujte ľudí podľa zásluh, ale podľa ich potrieb,“ je základné životné motto Mariána Kuffu. Jeho“ žakovský zázrak“ poznajú ďaleko za hranicami Slovenska. V uplynulých 25 rokoch vybudoval v Žakovciach s bývalými väzňami, bezdomovcami a drogovo závislými nový domov pre mentálne a telesne postihnutých seniorov, pre osamelé matky, týrané deti, bývalé prostitútky aj mladistvých, ktorí sa po opustení detského domova ocitajú na ulici. Prešli si peklom a nachádzajú podanú ruku. Starajú sa  o chod farmy, chovajú hospodárske zvieratá a kone. Pestujú zemiaky a obilie. Naučili sa piecť chlieb, vyrábať drevené hračky, zvládajú remeslá potrebné v stavebníctve. Vedia ekologicky rozobrať každú stavbu a materiál následne rozdajú chudobným Rómom, alebo ho využijú pri ďalších stavbách. Pomaly sa učia lásku prijímať a dávať. Z bývalých väzňov, narkomanov, prostitútok sa stávajú láskaví ošetrovatelia. Po určitom čase sú schopní vrátiť sa do normálneho života.

 

Teraz medzi nimi Marián hľadá pomocníkov, ktorí mu pomôžu zmeniť „tvár“ rómskych osád, ale aj bývalí kriminálnici sa rómskej osady boja. Marián pochopí, že Rómom sa musí naučiť najskôr načúvať, pochopiť logiku ich myslenia a „ich rečou“ s nimi potom rozprávať a vysvetľovať problém. V rómskej osade nájde prvých pomocníkov – Stana a Laca. Spolu s nimi potom učí ďalších Rómov, ako si postaviť skromné príbytky. Učí ich nielen prijímať, ale aj dávať.

 

Príbeh Mariána Kuffu a jeho detí je plný autentických svedectiev, ale aj dramatických a prekvapujúcich zvratov. Pomaly, krok za krokom, sa vžívame do životných osudov jednotlivých rodín a začíname všetko vidieť „novou optikou“. A v tom je aj posolstvo filmu: núti nás uvidieť to, pred čím zatvárame oči, súcítiť s tými, ktorých sme už pomaly prestali vnímať ako ľudské bytosti, zamýšľať sa nad skutočným obsahom práva na život a hierarchiou hodnôt v dnešnom svete.

 

Dokument sa dotýka témy, ktorá je aktuálna nielen v EÚ, ale kdekoľvek na svete, v každej rozvinutej spoločnosti. Všade sú ľudia  „na okraji“, všade sú osamelí, opustení. Aktivity Mariána Kuffu a jeho komunity sú fascinujúce tým, že  „vytvára láskyplnú náruč pre všetky skupiny handicapovaných naraz“. Prišiel na to, že z bývalých väzňov, sirôt bez domova sa môžu stať opatrovatelia o postihnutých seniorov, ktorí sú vlastným rodinám na obtiaž. Odkrýva nedostatky zákonov, nefunkčnosť zavedených systémov sociálnej pomoci, korene krízy hodnôt v dnešnej spoločnosti. V tom je jeho príbeh odvahy a vlastnej obety výzvou a inšpiráciou.

 

Film nemá komentár – svoje príbehy rozprávajú Rómovia sami. Marián Kuffa formou „voice over“ spája jednotlivé obrazy bezprostredným postrehom a jemu vlastným humorom.